PRODUKTIVITA PRÁCE (PREDNÁŠKA MGR G KRAVČÁKOVÁ PHD) PRODUKTIVITA –

ABSTRAK HARDIYANTO DIKY 2008 PENGARUH DISIPLIN KERJA TERHADAP PRODUKTIVITAS
ABSTRAK LESTARI EKA 2006 PENGARUH MOTIVASI KERJA TERHADAP PRODUKTIVITAS
DIE „SOZIALE FRAGE“ RASANTE PRODUKTIVITÄTSENTWICKLUNG DURCH FREISETZUNG DER INNEREN

PRODUKTIVITA PRÁCE (PREDNÁŠKA MGR G KRAVČÁKOVÁ PHD) PRODUKTIVITA –
PRODUKTIVITÄT UND QUALITÄT BEI PERSÖNLICHEN DIENSTLEISTUNGEN DAS BEISPIEL GASTRONOMIE

PRODUKTIVITA PRÁCE

PRODUKTIVITA PRÁCE

(prednáška, Mgr. G. Kravčáková, PhD.)

PRODUKTIVITA – účinnosť (efektívnosť) s akou sú výrobné faktory využívané v transformačnom procese.

Úroveň produktivity je určená pomerom množstva produkcie (výstup) k objemu použitých vstupov za určité obdobie. (Čím viac sa vyprodukuje užitočných vecí za použitia nižších zdrojov, tým viac produktivita rastie.)

Produktivita úzko súvisí s kvalitou.

Vysoká produktivita znižuje náklady a umožňuje znižovať cenu produkcie, čo znamená možnosť rozšíriť množstvo zákazníkov, alebo zvýšiť zisk z každého výrobku, zvýšiť mzdy a dividendy a tým získať ďalších investorov.

Podľa rozsahu uvažovaných vstupov sa rozlišuje produktivita:

parciálna (dôležitá pri riadení podniku a jeho jednotlivých útvarov, hlavne produktivita práce),
celková (pre podnik je táto rozhodujúca).

PRODUKTIVITA PRÁCE – intenzívne využitie práce

Pre analýzu produktivity je potrebné vymedziť:

Ukazovatele a jednotky vyjadrujúce objem produkcie.
Časový úsek, za ktorý sa produktivita zisťuje (ročná, mesačná, denná, hodinová).
Počet a kategóriu pracovníkov, ktorých produktivitu zisťujeme.

V
šeobecný ukazovateľ produktívnosti (účinnosti) – cieľom je jeho maximalizácia:

 Ukazovateľom efektívnosti je tiež ukazovateľ náročnosti, ktorý sa konštruuje ako objem vstupov potrebných na dosiahnutie jednotky výstupov. Cieľom je jeho minimalizácia.

Úroveň produktivity práce závisí od pôsobenia všetkých troch činiteľov reprodukčného procesu. Úlohou analýzy produktivity práce je zistiť faktory, ktoré rozhodujúcou mierou pôsobia na jej úroveň. Preto je syntetický ukazovateľ produktivity práce rozkladaný na analytické ukazovatele, ktoré umožňujú charakterizovať produktivitu práce z určitého zvoleného hľadiska: z hľadiska využitia strojov a zariadení (SaZ), využitia materiálu (SM), plnenia výkonových noriem a pod.

Globálny prístup k analýze produktivity práce vyjadruje vzorec:

Najčastejší ukazovateľ:

Pridaná hodnota (PH) je výnosom podniku. Vo výnosoch (V) je to, čo podnik prevzal od iných predchádzajúcich podnikov – materiál, suroviny, energie a pod., a to, čo vlastnou činnosťou pridal – pridaná hodnota: mzdy, odpisy, zisk. Pre efeltívny vývoj: I_PH  I_V. Pod pridanou hodnotou sa rozumie: hodnota produkcie – (mínus) medzispotreba,

kde:

hodnota produkcie = výnosy za produkciu (tržby),
medzispotreba = náklady za suroviny, materiál a služby,
pridaná hodnota = mzdy + sociálne dávky + operačný prebytok (t.j. odpisy + / - zisk pred zaplatením úrokov, daní a pod., či strata).

Poznámka:

V menovateli zlomku môže byť objem osobných nákladov (mzdy a sociálne dávky). Potom bude ukazovateľ vypovedať o vzťahu produktivity k úrovni miezd (objem pridanej hodnoty na jednotku osobných nákladov).

Rast produktivity je podmienkou rastu podniku a rastu životnej úrovne pracovníkov.

Pre zdravý vývoj podniku musí byť rast miezd podložený rastom produktivity práce (produktivita má rásť rýchlejšie).

Názorne to ukazuje rovnica:

Ak sa nezmení produktivita (zlomok na ĽS rovnice), ale zvýši sa kompenzácia pracovníkom (1. zlomok na PS rovnice), nutne sa zvýši podiel miezd a soc. dávok na pridanej hodnote (2. zlomok na PS rovnice). Toto by bolo príčinou poklesu množstva peňazí na úroky, dane, investície a na výnosy vlastníkom.

Desagregácia ukazovateľa mzdovej nákladovosti:

MZDY : VÝKONY

PRODUKTIVITA PRÁCE (PREDNÁŠKA MGR G KRAVČÁKOVÁ PHD) PRODUKTIVITA –

(1) mzdy : počet prac. (2) výkony : počet prac.

vplyv je priamoúmerný vplyv je nepriamoúmerný

Ukazovateľ	1996	1997	97/96
Priemerná mzda pracovníka (ročná)	98.824	103.867	1,051
Produktivita	323.529	370.333	1,1446

Vývoj podľa tab. je primeraný. Rast priemernej mzdy o 1 % je „kompenzovaný“ rastom produktivity o 2,8 % (14,46 : 5,1).

Analýza práce:

analýza počtu, pohybu a štruktúry pracovníkov
analýza využitia pracovníkov
analýza odmeňovania

► Analýza počtu, pohybu a štruktúry pracovníkov

Priemerný stav pracovníkov sa vypočíta ako (1) jednoduchý aritmetický priemer, alebo ako (2) vážený aritmetický priemer, alebo ako (3) odpracovaný čas všetkými pracovníkmi.

Hospodárenie s pracovnou silou predpokladá pohyb pracovníkov. Analýza posudzuje, či je pohyb potrebný, či počet pracovníkov je primeraný úlohám podniku. Pohyb prac. sa vyjadruje koeficientami prírastuku (úbytku) pracovníkov, koef. fluktuácie, koef. stálosti.

► Analýza využitia pracovnej sily

Využitie sa sleduje zo stránky extenzívnej a intenzívnej.

Extenzívne využitie – analýza využiteľného a využívaného pracovného času (dynamická veličina).

Odpracovaný čas = množstvo vykonanej práce v dňoch (hodinách):

Č_d = priemerný počet prac. x priemerný počet prac. dní

Č_h = P x hod.

Analytický ukazovateľ je priemerná dĺžka pracovného dňa: d_h = Č_h : Č_d

Extenzívne využitie pracovníkov vyjadruje:

priemer. počet dní odpracovaných 1 prac., ktorý je závislý od kalendárneho počtu dní, dní prac. voľna a od počtu plánovaných, resp. neplánovaných celodenných strát (absencií),
priemernú dĺžku prac. dňa, ktorá je závislá od pracovného režimu, strát v rámci prac. dňa (prestoje) alebo nadčasov.

Intenzívne využitie práce vyjadruje ukazovaľ produktivity práce (vyššie: syntetický ukazovateľ a jeho rozklad).

Pre analýzu je potrebné vymedziť:

ukazovatele a jednotky vyjadrujúce objem produkcie,
časový úsek, za ktorý sa produktivita zisťuje (ročná, mesačná, denná, hodinová),
počet a kategóriu pracovníkov, ktorých produktivita sa zisťuje.

Pri analýze ročnej produktivity je potrebné posúdiť príčiny rôznej dynamiky hodinovej, dennej a ročnej produktivity, zistiť, či prevláda intenzívne, alebo extenzívne využitie pracovnej sily.

Príklad:

Ukazovateľ	Plán	Skutočnosť	Zmena
Tržby v Sk	22.000.000	23.250.000	1.250.000
priemerný stav robotníkov (VR)	100	95	- 5
Hodiny VR (HVR)	216.000	227.640	11.640
Smeny VR (SVR)	27.000	26.070	- 930

PP_r = PP_h x d_h x d

PP_r = ročná produktivita práce

PP_h = hodinová produktivita práce

d_h = priemerná dĺžka pracovného dňa

d = priemerný počet odprac. dní výrobným robotníkom

Výpočet:

Ukazovateľ

Plán

Skutočnosť

% plnenie

PP_r

PP_h

d_h

220.000

101,85185

270

244.736,84

102,1349

8,73

274,4

111,24

100,28

109,15

101,64

Interpretácia: vývoj PP je pozitívny. Priaznivo vplývalo intenzívne využitie VR (rast hodinovej PP), ako aj extenzívne využitie. Extenzívne využitie vyjadrené priemernou dĺžkou pracovnej smeny vypovedá o nadčasovej práci a počet odprac. dní robotníkom o znížení absencií alebo prácu cez voľné dni. Práca nadčas je nežiaduca, vyvoláva zvýšené náklady na výrobu, čo znižuje hospodárnosť.

Porovnanie indexov ročnej dennej a hodinovej PP.

Denná PP: PP_d = PP_h x d_h

Ukazovateľ

Plán

Skutočnosť

Index

PP_r

PP_d

PP_h

220.000

814,81

101,85185

244.736,84

891,64

102,1349

1,11

1,09

1,003

Interpretácia: prevažuje vplyv extenzívneho využitia VR. Hodinová produktivita zaznamenala minimálnu zmenu.

► Analýza odmeňovania

... sa zameriava na analýzu celkového objemu vyplatených miezd a na analýzu priemernej mzdy.

Objem vyplatených miezd sa sleduje v štruktúre: mzdy VR, mzdy pomocných robotníkov, mzdy nevzťahujúce sa k výkonom, platy, ostatné osobné náklady (prirážky k mzdám, prémie), od miezd a platov závislé dane a poplatky.

Analyzuje sa mzdová nákladovosť:

mzdy : výkony = [mzdy : pracovníci] : [výkony : pracovníci]

Požiadavka pre efektívnosť: mzdová nákladovosť má mať klesajúcu tendenciu, minimálne stagnujúcu tendenciu. Pri raste priemernej mzdy je potom nevyhnutné, aby PP mala vyššiu dynamiku.

Pri analýze sa táto požiadavka kvantifikuje:

Relácia medzi zmenou priemernej mzdy a zmenou produktivity práce: r = Δ MZD : Δ PP.

Z toho: relatívna zmena priemernej mzdy: Δ MZD = [MZD₁ – MZD₀] : MZD₀

Správny vývoj: 0 < r < 1. Ak r > 1, potom je porušená zásada rýchlejšieho rastu PP než priemerných miezd. Ak r = 0, alebo číslo je záporné, znamená to stagnáciu rastu priemerných miezd, až ich pokles.

Príklad:

Ukazovateľ	Skutočnosť min. roka	Bežné obdobie
Ukazovateľ	Skutočnosť min. roka	Plán	Skutočnosť
Tržby	900.000.000	850.000.000	980.000.000
Mzdové náklady	90.000.000	80.000.000	95.000.000
Počet pracovníkov	2.000	1.700	1.900

Výpočet:

Ukazovateľ	Skutočnosť min. roka	Bežné obdobie		Zmena v %
Ukazovateľ	Skutočnosť min. roka	Plán	Skutočnosť	Plán	Skutočnosť
MZD : P	45.000	47.059	50.000	+ 4,57	+ 11,11
T / P	450.000	500.000	515.787	+ 11,11	1 14,62
r₀(4,57 : 11,11)				0,4113
r₁ (11,11 : 14,62)					0,7599

Interpretácia podľa relácií „r“: priemerné mzdy síce rástli pomalšie ako PP, ale plán nebol dodržaný. V skutočnosti priemerné mzdy vzrástli viac, ako predpokladal plán vo vzťahu k vývoju PP.

Globálna analýza sa dopĺňa analytickým rozborom priemernej mzdy:

mzd : prac. = [(mzd_r : R) x (R : P)] + [(mzd_thp : THP) x (THP : P)] + [(mzd_ost.P : ost.P) x (ost.P : P)]

mzd_r = vyplatené mzdy robotníkov

mzd_thp = vyplatené mzdy technicko-hospodárskych pracovníkov

mzd_ost.P = vyplatené mzdy ostatných pracovníkov

V analýze možno pokračovať podľa mzdových foriem, prostredníctvom ktorých sú tvorené mzdy (napr. mzdy úkolových pracovníkov, mzdy pracovníkov vyplácaných podľa odpracovného času, atď.).

HNACIE SILY PRODUKTIVITY = konkurencia, hmotná zainteresovanosť, inovácie, technológia, informatizácia, kvalifikácia, design práce.

MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA PRODUKTIVITY PRÁCE

Podľa výskumov Solowa, Kendricka a Denisona (50. – 60. roky 20. stor.) celková produktivita výrobných faktorov v 20. stor. vzrástla vďaka technologickému pokroku, vyššej úrovni vzdelania a kvalifikácie pracovníkov. Priemerné tempo rastu celkovej produktivity bolo takmer 1,5 % ročne Zásoba kapitálu rástla rýchlejšie ako počet pracovných hodín. V dôsledku toho pracovná sila pracovala s väčším množstvom kapitálu (tzn. produktivita a mzdy zvyčajne rástli rýchlejšie ako o 1,5 % ročne). Pozn.: produktivita všetkých faktorov je váženým vyjadrením usporiadania, rozvíjania a riadenia všetkých faktorov prispievajúcich k rozvoju produktivity (práca, kapitál, zdroje, atď.). Teda produktivita práce nemeria špecifický prínos práce ako jediného faktora výroby. Skôr reflektuje spolupôsobenie mnohých vplyvov, vrátane nových technológií, kapitálových investícií, využitie kapacity, energií a manažérskych znalostí, aj kvalifikáciu a úsilie pracovnej sily.

Zvýšenie produktivity (všeobecne): zvýšením objemu výstupu, resp. znížením objemu vstupu (t. j. ▪ zvýšiť objem predaja bez zvýšenia počtu pracovníkov, ▪ znížiť počet prac. (resp. hod.) pri rovnakom objeme predaja, ▪ odstrániť neefektívne organizačné zložky firmy).

Produktivitu je možné okrem iného zvýšiť zlepšením systému riadenia, pričom MĽZ zohráva významnú rolu. Stýblo sa pri uvažovaní o možnostiach zvyšovania produktivity práce inšpiroval prvkami, ktoré Peter a Waterman nazvali 7S: ▪ stratégia, ▪ štruktúra (organizačná) + dokonalé využitie prac. času, napr. predlžovaním účasti ľudí vo výrobnom procese v medziach zákonnej pracovnej doby, znižovanie neospravedlnených absencií, chorobnosti, úrazovosti, zdokonaľovanie organizácie výroby, čím sa dosiahne zníženie podielu prestojov v rámci prac. smeny, ▪ systémy, ▪ schopnosti pracovníkov (kompetentnosť: znalosti, zručnosti), ▪ manažment (rozvoj manažérov, staff), ▪ štýl manažmentu, ▪ spoločne zdieľané hodnoty.

Tags: produktivita práce, teda produktivita, produktivita, (prednáška, práce, kravčáková

PRODUKTIVITA PRÁCE (PREDNÁŠKA MGR G KRAVČÁKOVÁ PHD) PRODUKTIVITA –