VPLYV GENETICKÉHO ZLEPŠENIA PRODUKČNÝCH UKAZOVATEĽOV NA CELKOVÚ PRODUKCIU DUSÍKA

PN PRIECHOD V PRIEPUSTNOM SMERE PRIPOJENÉ NAPÄTIE ZOSLABÍ VPLYV
SKUPINA A JEJ VPLYV NA JEDINCA SKUPINA MÔŽE JEDNOTLIVCA
VPLYV GENETICKÉHO ZLEPŠENIA PRODUKČNÝCH UKAZOVATEĽOV NA CELKOVÚ PRODUKCIU DUSÍKA



VPLYV GENETICKÉHO ZLEPŠENIA PRODUKČNÝCH UKAZOVATEĽOV NA CELKOVÚ PRODUKCIU DUSÍKA Z CHOVU HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT

Vplyv genetického zlepšenia produkčných ukazovateľov na celkovú produkciu dusíka z chovu hospodárskych zvierat

The influence of genetic improvement of production TRAITS on the total Nitrogen emission produced by farm animals


E. Hanusová, J. Huba, P. Demo, D. Peškovičová, M. Oravcová, E. Krupa


Meniace sa klimatické podmienky stavajú aj pred poľnohospodársku výrobu nové problémy. Teplota ovzdušia na Slovensku sa od roku 1871 zvýšila o 1 – 1,3o C a predpokladá sa, že v nasledujúcich 50 - tych rokoch vzrastie o 2 - 4 stupne Celzia (Lapin, 2003).

Najvýznamnejším skleníkovým plynom je vodná para (H2O), ktorá spôsobuje asi dve tretiny celkového skleníkového efektu. Po nej nasleduje oxid uhličitý (CO2) s príspevkom 30 % , metán (CH4), oxid dusný (N2O) a ozón (O3) spolu 3 %. Existujú aj ďalšie fotochemicky aktívne plyny ako oxid uhoľnatý (CO) a oxidy dusíka (NOx), ktoré nie sú skleníkovými plynmi, ale prispievajú nepriamo k skleníkovému efektu atmosféry. Spoločne sú evidované ako prekurzory ozónu.

Dusík je esenciálny prvok v živočíšnej ríši. Väčšina prijatého dusíka sa z organizmu vylúči prostredníctvom exkrementov (výkaly, moč) a tak sa dostáva späť do pôdy a ovzdušia.

Globálne emisie amoniaku (NH3) v roku 1990 predstavovali okolo 54 Tg (1 Tg = 1 milión ton) dusíka ročne (Monteny, 2001). Najväčším globálnym zdrojom sú exkrementy z domácich zvierat a hnojenie pôdy, avšak i oceány, horiaca biomasa a obilie hrajú dôležitú úlohu v produkcii dusíka. Odhaduje sa, že približne 60 % globálnej emisie NH3 pochádza z antropogénnych zdrojov (Asman a kol., 1998; Bouwman a kol., 1997).

Chov hospodárskych zvierat patrí k najväčším jednoduchým zdrojom emisií dusíka. Ide predovšetkým o chov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny. Je veľmi zložité presne určiť, aké množstvo dusíka sa do atmosféry uvoľní. Dusík sa uvoľňuje vo forme amoniaku tak z pevných exkrementov, ako i z moču. Obsah NH 3 v hnoji a močovke ako i jeho uvoľňovanie do ovzdušia je ovplyvnené viacerými faktormi. Najväčším zdrojom amoniaku je močovina vylučovaná prostredníctvom moču. Za pomoci enzýmov - ureáz sa močovina prítomná v exkrementoch mení na amoniak a oxid uhličitý, ktorý je hlavným plynom, podieľajúcim sa na skleníkovom efekte. Neustále zvyšovanie počtu chovných stád a zvyšovanie genetického zisku (zvyšovanie úžitkovosti) sústredilo pozornosť vedcov aj na oblasť výskumu týkajúceho sa emisií a znečisťovania ovzdušia. Emisie dusíka do ovzdušia majú obrovský vplyv na celý ekosystém a v konečnom dôsledku vedú k zvyšovaniu koncentrácie dusíka, a tým aj k celkovému zvýšeniu kyslosti (acidity) pôdy, prispievajú k vytváraniu zápachu, kyslých dažďov a pod. (Smith a kol. 2004).

I. Exkrécia dusíka za rok rôznymi druhmi zvierat (Rotz, 2004)

  1. Annual nitrogen excretion by different animals (Rotz, 2004)


1Živočíšny druh

2Ročná exkrécia dusíka v % živej hmotnosti

3Ošípané

4Ciciaky

5Rastúce

6Výkrmové

7Prasnica a vrh

8Gravidné prasnice

9Prasničky

10Kance


22

15

15

17

7

9

6

11Hydina

12Nosnice

13Mladé sliepky

14Brojlery


30

23

40

15Mäsový dobytok

16Chovný

17Výkrmový

18Kravy


11

11

12

19Mliekový dobytok

20Kravy (mlieková úžitkovosť 20 kg/deň)

21Kravy (mlieková úžitkovosť 33 kg/deň)

22Kravy (mlieková úžitkovosť 45 kg/deň)

23Zasušené kravy

24Jalovice/teľatá


18

22

27

11

11

1 Animals type, 2 Annual nitrogen excretion in % body weight, 3 Pigs,4 Nursery,5 Growing pigs,6 Finish pigs, 7 Sows and litter, 8 Gestating sows,9 Gilts,10 Boars,11 Poultry,12 Layers, 13 Pullet, 14 Broiler, 15 Beef cattle, 16 Stocker, 17 Feeder, 18 Cow, 19 Dairy cattle, 20 Cows (average milk production 20 kg . day –1 ), 21 Cows (average milk production 33 kg . day –1 ),22 Cows (average milk production 45 kg . day –1 ),23 Dry cows, 24 Heifers / Calves


Darlymple (2004) uvádza, že priemerná produkcia amoniaku v USA a Kanade je na dobytok a teľatá 22,9 kg. zviera-1 .rok-1, bravy a ošípané 9,21 kg. zviera-1 .rok-1 , hydina 0,719 kg. zviera-1 .rok-1 .

Bouwman a kol. (1997) vypočítali priemerné ročné emisie dusíka podľa jednotlivých kategórií hospodárskych zvierat platné pre krajiny Európy. Výdaj dusíka počítali ako rozdiel medzi množstvom dusíka, ktoré zviera prijalo a fixáciou dusíka v mäse, mlieku a vajciach.

II. Priemerné emisie dusíka pre rôzne druhy zvierat (Bouwman a kol., 1997)

II. Average nitrogen emisions for different animal types (Bouwman et al., 1997)


1Živočíšny druh

2Charakteristika zvierata pre podtriedu

3Exkrécia dusíka v kg. zviera-1 . rok-1

4Podtrieda

5Kategória

6Dojnice

15500 kg ž.h., 15 l mlieka.deň-1

80

80

7Ostatný dobytok

1650 % mladý dobytok, 250 kg ž.h.

30

45

1730 % dojčiace kravy, 500 kg ž.h., 10 l mlieka.deň-1

70

1820 % mäsový dobytok, 400 kg ž.h.

25

8Byvoly


45

45

9Ťavy


55

55

10Kone


45

45

11Ovce

19Bahnica vrátane 1 - 1,5 jahniatka

10

10

12Kozy


9

9

13Ošípané

2050 % výkrmové ošípané

14

11

2110 % prasnice

36

2240 % odstavčatá a prasničky

0

14Hydina

2350 % nosnice

0,6

0,5

2450 % brojlery

0,6

1 Animal category,2 Animal Characteristics for Subclass,3 Nitrogen excretion kg. head –1 .year –1 , 4 Subclass, 5 Category, 6 Dairy cows, 7 Nondairy cattle, 8 Buffalo, 9 Camels, 10 Horses, 11 Sheep, 12 Goats,13 Pigs, 14 Poultry, 15 500 kg LW, 15 L milk.d-1 , 16 50 % young cattle, 250 kg LW, 17 30 % sucling cows, 500 kg LW, 10 L milk.d –1 ,18 20 % beef cattle, 400 kg LW, 19 ewe and 1-1.5 adherent lambs, 20 50 % fattening pigs, 21 10 % sows, 22 40 % piglets and young sows, 23 50 % laying hens, 24 50 % broilers



III. Globálne atmosferické zdroje amoniaku (Asman, 2002)

III. Global atmospheric sources of ammonia (Asman, 2002)


1Zdroj

2Emisie amoniaku (10 6 tony N. rok-1)

%

3Mliekový dobytok

4,3

8

4Ostatný dobytok

8,6

16

5Byvoly

1,2

2

6Ošípané

3,4

6

7Hydina

1,9

4

8Ovce/kozy

1,5

3

9Ostatné zvieratá

0,7

1

10Domáce zvieratá spolu

21,6

40

1 Source, 2 Amminia Emission (10 6 tonnes Nitrogen . yr –1 ), 3 Dairy cattle,4 Non-dairy cattle, 5 Buffaloes, 6 Pigs, 7 Poultry, 8 Sheep/goats, 9 Other animals, 10 Total domestic animals


Podľa Montenyho (2001) vo farmových chovoch okolo 25 % produkcie dusíka pochádza od dobytka vo forme výkalov a moču. 20 % dusíka sa uvoľní do ovzdušia vo forme amoniaku (NH 3 ). Väčšina prác, ktoré sú venované problematike dusíkatých emisií sa zhoduje v názore, že konečné množstvo dusíka v exkrementoch závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým je to príjem dusíka v potrave, jej zloženie, množstvo bielkovín a cukrov. Ďalej emisie dusíka ovplyvňuje mikroklíma v maštaliach, prúdenie vzduchu, vonkajšia klíma, dĺžka pobytu zvierat vonku na pastve a v stajniach, skvapalňovanie amoniaku, pH výkalov a v neposlednom rade aj manažment fariem.

James a kol. (1999) zistili, že ak sa zníži príjem dusíka v kŕmnej dávke holštajnských jalovíc o 14 % (sušiny), tak sa o 28,1 % zníži produkcia amoniaku. Podobné výsledky zistili aj Krőber a kol. (2000) pri švajčiarskych hnedých (swiss brown) kravách s mliekovou úžitkovosťou 32 kg/deň. Podľa Jamesa a kol. (1999) sa najviac amoniaku uvoľní z uloženého hnoja za 10 - 15 hodín. Za prvých 26 hodín sa z močovky a hnoja uvoľní takmer 90 % amoniaku.

Problematike emisií dusíka pri ošípaných sa venovalo viacero autorov (Cahn a kol., 1998a, b; Jongbloed a Lenis, 1998). Zhodli sa v názore, že výsledné množstvo dusíka v exkrementoch je rovnako ako pri dobytku ovplyvnené viacerými faktormi, z ktorých najdôležitejšia je výživa a množstvo dusíka prijatého v potrave.

Zníženie produkcie dusíka je možné viacerými spôsobmi :

Zvyšovanie úžitkovosti prináša pokles tvorby nežiaducich plynov v prepočte na jednotku produkcie. Selekciou zvierat (meradlom jej úspešnosti je dosahovaný genetický zisk) možno zvyšovať ich produkčný potenciál, čo vedie k významnému poklesu tvorby vyššie spomínaných nežiaducich plynov v prepočte na jednotku produkcie.

Cieľom práce bolo na základe odhadnutých plemenných hodnôt hospodársky významných ukazovateľov hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných stanoviť genetické trendy v populáciách. Z odhadnutých genetických trendov sme modelovo stanovili potrebné počty zvierat pre dosiahnutie danej produkcie a určili zmeny v emisiách dusíka v súvislosti so zmenami počtov zvierat.


MATERIÁL A METODIKA

Stanovenie plemennej hodnoty

Plemenné hodnoty mliekovej úžitkovosti dobytka boli odhadnuté metódou animal model – test day model (viacznakový, viaclaktačný ) v rámci rutinného genetického hodnotenia. Z plemenných hodnôt produkcie mlieka za laktáciu jednotlivých ročníkov narodenia zvierat bol odhadnutý genetický trend v populácii kráv a býkov.

Pri hodnotení mäsového dobytka sme ako zdroj informácií použili údaje z kontroly mäsovej úžitkovosti čistokrvných mäsových plemien a populácie dojčiacich kráv. Údaje poskytol ŠPÚ SR Bratislava, ktorý je poverený kontrolou úžitkovosti.

Plemenné hodnoty boli odhadnuté simultánne pre všetky 4 ukazovatele (hmotnosť pri narodení, vo veku 120, 210 a 365 dní) súčasne. Plemenné hodnoty sú vyjadrené ako odchýlky od priemeru plemenných hodnôt zvierat narodených v roku 1999 – genetická báza.

Genetické trendy a genetický zisk sme odhadli pre ukazovateľ hmotnosť vo veku 210 dní.

Pri hodnotení oviec sme použili údaje zo Štátneho plemenárskeho ústavu SR. Použili sme len údaje o mliekovej úžitkovosti čistokrvných oviec plemena zošľachtená valaška a cigája, pričom sme sledovali dennú produkciu mlieka, obsah tuku a obsah bielkovín.

Na odhad plemennej hodnoty sme použili trojznakový animal model - test day model s pevnou regresiou (Oravcová a kol., 2005).

Plemenné hodnoty pre produkciu mlieka sme prenásobili konštantou 150, aby sme získali plemenné hodnoty za dojnú periódu, za 150 dní. Z vypočítaných plemenných hodnôt sme odhadli genetické trendy (priemery plemenných hodnôt podľa rokov narodenia zvierat) a priemerný ročný genetický zisk pre produkciu mlieka za dojnú periódu.

Pre hodnotenie ošípaných sme použili údaje z databázy kontroly úžitkovosti ošípaných Štátneho plemenárskeho ústavu, pracovisko Žilina. Súbor obsahoval údaje z KÚ od roku 1993, ktoré sa používajú v genetickom hodnotení.

Plemenné hodnoty sme odhadovali simultánne (boli zohľadnené genetické korelácie a korelácie ostatných negenetických faktorov) pre 7 ukazovateľov sledovaných v poľnom teste a

v stanici výkrmnosti a jatočnej hodnoty SVJH (Peškovičová a kol., 2002):

Genetické trendy boli odhadnuté ako priemerné plemenné hodnoty podľa rokov narodenia zvierat a boli vyhodnotené zvlášť pre samčiu a samičiu časť populácie biela ušľachtilá. Zároveň sme zhodnotili plemenné hodnoty aktívnej populácie kancov plemena biela ušľachtilá k 30.5. 2003. Odhady genetických trendov pre samičiu populáciu boli vyhodnotené na základe záznamov 228 027 prasničiek a prasníc (poľný test, test SVJH, resp. veľkosť vrhu) a 11455 zvierat samčej populácie z poľného testu resp. testu SVJH.

Pri analýze sme použili štandardné štatistické metódy na vyhodnotenie základných štatistických parametrov polohy a rozdelenia a metódy prieskumovej štatistickej analýzy (FREQ, UNIVARIATE, MEANS) obsiahnuté v štatistickom balíku SAS/STAT (SAS, 2002).

Na základe odhadnutých hodnôt genetického zisku pre rôzne ukazovatele jednotlivých druhov hospodárskych zvierat sme modelovo stanovili rôzne varianty dosahovaného genetického zisku.

Stanovenie produkcie amoniaku

Pri monitorovaní produkcie dusíka dojnicami sme vychádzali z dvoch variantov:

  1. variant – predpokladáme, že genetický trend pre mliekovú úžitkovosť bude ročne 40 kg mlieka za rok

  2. variant – predpokladáme, že genetický trend pre mliekovú úžitkovosť bude ročne 80 kg mlieka za rok.

Celková produkcia mlieka (v tonách) je daná národnou kvótou.

Predpokladanú ročnú produkciu dusíka dojnicou sme stanovili na základe predpokladu, že priemerná živá hmotnosť dojnice je 600 kg a takáto dojnica má priemernú úžitkovosť 20 kg mlieka na deň a podľa literárnych údajov vyprodukuje 100 kg dusíka ročne.

Pri monitorovaní produkcie dusíka bahnicami sme podobne ako pri dojniciach vychádzali z dvoch variantov:

  1. variant – predpokladáme, že genetický trend pre mliekovú úžitkovosť bude ročne 2,5 kg mlieka za rok

  2. variant – predpokladáme, že genetický trend pre mliekovú úžitkovosť bude ročne 5 kg mlieka za rok.

Priemernú mliekovú úžitkovosť bahníc sme určili z priemernej úžitkovosti bahníc zošľachtená valaška a cigája na základe ich pomerného zastúpenia v chovoch na Slovensku.

Predpokladanú ročnú produkciu dusíka sme vypočítali podobne ako pri dojniciach. Vychádzali sme z literárnych zdrojov, ktoré udávajú priemernú produkciu 10 kg dusíka na bahnicu a rok.

Pri monitorovaní produkcie dusíka ošípanými sme vychádzali z dvoch variantov:

  1.  variant - predpokladáme genetický trend +0,1 živonarodeného prasiatka na prasnicu

  2. variant - predpokladáme genetický trend +0,3 živonarodeného prasiatka na prasnicu.

Pre jednotlivé varianty sme stanovili očakávanú realizovanú produkciu jednotlivých komodít. Pre odhadnutú výšku produkcie sme podľa variant výšky genetického zisku stanovili potrebný počet zvierat. Na základe známej emisie škodlivých plynov pri jednotlivých druhoch a kategóriách hospodárskych zvierat pri danej úžitkovosti sme odhadli výšku celkových emisií dusíka.


VÝSLEDKY A DISKUSIA

Genetické trendy

Na základe plemenných hodnôt oviec narodených v jednotlivých rokoch sme vypočítali genetické trendy pre mliekovú úžitkovosť plemena zošľachtená valaška a cigája (tabuľka IV). Pri plemene zošľachtená valaška sme spočiatku nezaznamenali genetické zlepšenie. V posledných rokoch sme aj pri tomto plemene zaznamenali mierne genetické zlepšenie pre mliekovú úžitkovosť. Iná situácia je pri plemene cigája, kde sa genetický zisk výrazne zvýšil najmä v rozpätí rokov 1998 – 2000, v roku 2001 mierne poklesol, ale v posledných dvoch rokoch sme zaznamenali opäť prudký vzostup (medziročný nárast v rokoch 2002 –2003 bol + 1,1 kg mlieka za rok).

Priemerné plemenné hodnoty populácie ošípaných plemena biela ušľachtilá podľa rokov narodenia zvierat zvlášť pre samčiu a samičiu časť populácie s údajmi v kontrole úžitkovosti sú uvedené v tabuľke V. Pri všetkých ukazovateľoch sme zaznamenali kontinuálne genetické zlepšovanie. Najvyššie hodnoty sme zistili pre cenné mäsové časti, kumulatívny genetický zisk odhadnutý na základe plemenných hodnôt bol +2,58 % v samčej a +2,28 % v samičej časti populácie. Toto zistenie zodpovedá tomu, že ukazovatele mäsovej úžitkovosti majú v porovnaní s inými ukazovateľmi pomerne vysoký koeficient dedivosti (okolo 0,5), čo umožňuje úspešnú selekciu aj pri použití menej sofistikovaných metód odhadu genetického potenciálu zvierat.

Kumulatívne genetické zlepšenie pre samčiu, resp. samičiu populáciu v KÚ od roku 1993 do 1997 bolo +0,09, resp. +0,08 prasiatka na vrh. Vyššie genetické zlepšenie populácie sme zistili od roku 1997 (+0,38 prasiatka na vrh v samčej a +0,25 prasiatka na vrh v samičej časti populácie). V rokoch 1993 až 1997 bol genetický trend v samčej aj samičej časti populácie nízky, samčia a samičia časť populácie sa takmer neodlišovali. V populácii, narodenej od roku 1998, vidieť výraznejšiu genetickú diferenciáciu samčej a samičej populácie v prospech samčej časti. Tento výsledok možno pripísať okrem iného účinnejšej selekcii po zavedení BLUP metódy do genetického hodnotenia ošípaných.

Na základe našich výsledkov môžeme konštatovať kontinuálne genetické zlepšovanie populácie biela ušľachtilá v SR. Odhadnutý genetický trend však nedosahuje hodnoty, ktoré sú obvyklé v chovateľsky vyspelých krajinách.

Zmeny emisií v závislosti od genetického trendu

Na základe výsledkov genetických trendov pre jednotlivé ukazovatele sme odhadli potrebný počet zvierat podľa jednotlivých kategórií pre nasledujúce roky pri udržaní požadovanej produkcie. Zároveň sme určili, aký vplyv malo šľachtenie na zníženie produkcie škodlivých emisií do roku 2007. Vychádzali sme pritom z literárnych zdrojov, ktoré stanovili priemerné emisie dusíka podľa jednotlivých druhov a kategórií zvierat. Podľa záväzkov, ktoré prijala SR by sa emisie do roku 2012 mali znížiť o 8 %.

V tabuľke VI monitorujeme priemernú mliekovú úžitkovosť dojníc, celkovú produkciu, počet dojníc a produkciu dusíka do roku 2007.

Z tabuľky vidieť, že pri udržaní genetického trendu 40 kg mlieka za rok by mohla klesnúť emisia dusíka v roku 2007 na 96,0 % , zníži sa teda o 4 %. Pri vyššom genetickom trende – 80 kg by mal byť pokles emisie dusíka v roku 2007 ešte výraznejší - až na úroveň 93,3 % teda pokles o 6,7 % v porovnaní s rokom 2003.

V tabuľke VII monitorujeme priemernú mliekovú úžitkovosť oviec, celkovú produkciu, počet bahníc a produkciu dusíka do roku 2007.

Ako vidieť z tabuľky, pri udržaní genetického trendu 2,5 kg mlieka na bahnicu za rok by mohla klesnúť emisia dusíka z chovu oviec v roku 2007 na 90,44 %, zníži sa teda o 9,56 %. Pri vyššom genetickom trende - 5 kg, poklesne emisia dusíka na 82,55 %, čo je o 17,55 % menšia produkcia ako v roku 2003.

V tabuľke VIII monitorujeme odhadovaný počet prasníc, počet živonarodených, počet odstavených prasiatok a produkciu dusíka do roku 2007. Variant A predpokladá genetický trend +0,1 živonarodeného prasiatka na prasnicu, variant B +0,3 živonarodeného prasiatka na prasnicu. Pri stanovenom počte odstavčiat 1 751 040 sa zníži počet prasníc, a tým aj produkcia dusíka. Ako vidieť z tabuľky, pri udržaní genetického trendu 0,1 živonarodeného prasiatka by mala poklesnúť produkcia dusíka v roku 2007 na 3359 t, čo predstavuje zníženie o 3,70 % v porovnaní s rokom 2003. Pri variante 0,3 živonarodeného prasiatka sa produkcia dusíka v roku 2007 zníži o 7,86 %.

LITERATÚRA


Asman, W. A. H.: Topospheric chemistry and composition/Ammonia and ammonium. In: Holton, J. R., Pyle, J. A., Curry, J. A. Encyclopedia of atmospheric sciences. London, Academic Press, 6, 2002, s. 2365 - 2376.

Asman, W. A. H. – SUTTON, M. A. – SCHJORRING, J. K.: Ammonia: emission, atmospheric transport and deposition. In: New Phytol., 139, 1998, s. 27 - 48.

BOUWMAN, A. F. – LEE, D. S. – ASMAN, W. A. H. – DENTENER, F. J. – VAN DER HOEK, K. W. – OLIVIER, J. G. J. : A global high - resolution emission inventory for ammonia. In: Global biochemical cycles, 11, 1997, č. 4, s. 561 - 587.

Cahn, T. T. – Sutton, A. L. – Aarnink, A. J. A. - Verstegen, M. W. A. - Schrama, J. W. - Bakker, G. C. M.: Dietary Carbohydrates alter for fecal composition and pH and the ammonia emission from slurry of growing pigs. In: J. Anim. Sci., 76, 1998 a, s.1887 - 1895.

Cahn - T. T. - Aarnink - A. J. A. - Verstegen - M. W. A. - Schrama - J. W. : Influence of dietary factor on the pH and ammonia emission of slurry from growing - finnishing pigs. In: J. Anim. Sci., 76, 1998 b, s.1123 - 1130.

Darlymple, J.: Ontario cattle and the environment. http://www.cattle.guelph.on.ca, 2004.

James, T. - Meyer, D. - Esparza, E. - Depeters, E. J. - Perez - Monti, H.: Nutrition, feeding and calves. Effects of dietary Nitrogen manipulation on ammonia volatilization from manure from holstein heifers. In: J. Dairy Sci., 82, 1999, s. 2430 - 2439.

Jongbloed, A. W. - Lenis, N. P. : Environmental concerns about animal manure. In: J. Anim. Sci., 76, 1998, s. 2641 - 2648.

Krőber, T. F. - Kulling, D. R. - Menzi, H. - Sutter, F. - Kreuzer, M.: Quantitative effects of feed protein reduction and methionine on nitrogen use by cows and nitrogen emission from slurry. In: J. Dairy Sci., 83, 2000, s. 2941 - 2951.

Lapin, M.: Myslíme na to, že sucho bude pretrvávať. RN, august 2003.

Monteny, G. J.: Quantify ammonia emissions from buildings stones and land application. http://www.agriculture.de, 2001.

ORAVCOVÁ, M. – GROENEVELD, E. - KOVAČ, M. – PEŠKOVIČOVÁ, D. - MARGETÍN, M.: Estimation of genetic and environmental parameters of milk production traits in Slovak purebred sheep using test - day model. In: Small Rum. Res., 56, 2005, s. 113 - 120.

PEŠKOVIČOVÁ, D. –WOLF, J. – GROENEVELD, E. - WOLFOVÁ, M.: Simultaneous estimation of the covariance structure of traits from field test - station test and litter recording in pigs. In: Livest. Prod. Sci, 77, 2002, s. 155 - 165.

Rotz, C. A.: Management to reduce nitrogen losses in animal production. In: J. Anim. Sci., 82, (E.Suppl.), 2004, s. E119 - E 137.

SAS/STAT. Version 8.2., SAS Institute Inc., Cary, NC, USA, 1999 - 2001.

SMITH, D. R. – MOORE, P. A. Jr. – HAGGARD, B. E. – MAXWELL, C. V. – DANIEL, T. C. – VAN DEVANDER, K. – DAVIS, M. E.: Effect of aluminium chloride and dietary phytase on relative ammonia losses from swine manure. In: J. Anim. Sci., 82, 2004, s. 605 - 611.



Adresa autorov: RNDr. Emília Hanusová, PhD., Ing. Ján Huba, PhD., Ing. Peter Demo, PhD., Mgr. Dana Peškovičová, PhD., Ing. Marta Oravcová, PhD., Ing Emil Krupa, Výskumný ústav živočíšnej výroby, Hlohovská 2, 949 92 Nitra











Abstrakt – slovenský

Hanusová, E. - Huba, J. – Demo, p. - Peškovičová, D. - Oravcová, M. - Krupa, E. (Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra): Vplyv genetického zlepšenia produkčných ukazovateľov na celkovú produkciu dusíka z chovu hospodárskych zvierat. Journal of Farm Animal Science, (Vedecké práce VÚŽV Nitra) 38, 2005, s.

Na základe odhadnutých plemenných hodnôt boli stanovené genetické trendy pre najvýznamnejšie vlastnosti jednotlivých druhov hospodárskych zvierat. Priemerná medziročná zmena plemenných hodnôt mliekovej úžitkovosti dojníc činila 40 kg, pri ovciach 2,5 kg. Pri veľkosti vrhu ošípaných sme zistili v samičej populácii priemernú ročnú zmenu plemenných hodnôt na úrovni 0,1 živonarodeného prasiatka na vrh.

Pri variantnom prepočte potrebného počtu dojníc pre naplnenie mliekovej kvóty SR sme pri priemernom genetickom zlepšení populácie o 40 kg mlieka ročne zistili, že v roku 2007 by postačovalo chovať 211 610 dojníc, pri ročnom genetickom zlepšení 80 kg len 205 828 dojníc. Tieto početné stavy by v roku 2007 vyprodukovali o 889 t, resp. o 1467 t dusíka menej, čo predstavuje zníženie produkcie dusíka o 4 % resp. o 6,7 % v porovnaní s rokom 2003.

Pri ovciach možno pri priemernom ročnom genetickom zlepšení produkcie mlieka o 2,5 kg očakávať pri nezmenenej produkcii mlieka o 117950 kg nižšiu celkovú produkciu dusíka, čo predstavuje zníženie o 9,56 % v porovnaní s rokom 2003. Pri genetickom zlepšení 5 kg by mohla produkcia dusíka v roku 2007 poklesnúť o 215320 kg, čo predstavuje zníženie o 17,55 % oproti roku 2003.

Pri ošípaných by genetický trend 0,1, resp. 0,3 živonarodeného prasiatka ročne viedol k zníženej produkcii dusíka o 3,7 % resp. o 7,6 %.


genetické zlepšenie, emisie amoniaku, hovädzí dobytok, ovce, ošípané

Abstrakt –anglický

Hanusová, E. - Huba, J. – Demo, p. - Peškovičová, D. - Oravcová, M. - Krupa, E. (Research Institute for Animal Production, Nitra): Influence of genetic improvement of the production traits on total nitrogen emission produced by farm animals. Journal of Farm Animal Science, (Vedecké práce VÚŽV Nitra) 38, 2005, s.


V dôsledku prebiehajúcich klimatických zmien sa aj v poľnohospodárstve kladie dôraz na zníženie produkcie plynov, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na skleníkovom efekte. Chov hospodárskych zvierat patrí k najväčším jednoduchým zdrojom emisií amoniaku (pevné výkaly, moč). V práci sme na základe odhadnutých plemenných hodnôt stanovili genetické trendy pre najvýznamnejšie vlastnosti jednotlivých druhov hospodárskych zvierat. Priemerná medziročná zmena plemenných hodnôt mliekovej úžitkovosti dojníc činila 40 kg, pri ovciach 2,5 kg. Pri veľkosti vrhu ošípaných sme zistili v samičej populácii priemernú ročnú zmenu plemenných hodnôt na úrovni 0,1 živonarodeného prasiatka na vrh. Pri variantnom prepočte potrebného počtu dojníc pre naplnenie mliekovej kvóty SR sme pri priemernom genetickom zlepšení populácie o 40 kg mlieka ročne zistili, že v roku 2007 by postačovalo chovať 211 610 dojníc, pri ročnom genetickom zlepšení 80 kg len 205 828 dojníc. Tieto početné stavy by vyprodukovali o 889 t, resp. o 1467 t menej dusíka v roku 2007 v porovnaní s rokom 2003.

Pri ovciach možno pri priemernom ročnom genetickom zlepšení produkcie mlieka o 2,5 kg očakávať pri nezmenenej produkcii mlieka o 117 950 kg nižšiu celkovú produkciu dusíka. Pri genetickom zlepšení 5 kg by mohla produkcia dusíka poklesnúť o 215 320 kg.

Pri ošípaných by genetický trend 0,1, resp. 0,3 živonarodeného prasiatka ročne viedol k zníženej produkcii dusíka o 3,7 %, resp. 7,6 %, čo predstavuje v reálnych číslach pokles emisií dusíka o 129 t , resp. o 274 t v roku 2007 v porovnaní s rokom 2003.

genetické zlepšenie, emisie amoniaku, hovädzí dobytok, ovce, ošípané


IV. Priemerné plemenné hodnoty oviec pre mliekovú úžitkovosť (kg ) podľa rokov narodenia a plemena.

IV. Average breeding values of sheep for milk yield (kg) by birthyears and breeds


1Plemeno

2Rok

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

3Cigája

0

0,11

0,07

0,24

0,22

0,65

2,06

2,86

2,77

3,41

4,51

4Zošľ. valaška

0

0,04

-0,12

0,10

-0,11

-0,09

0,27

-0,07

0,69

0,77

1,08

1 Breed , 2 Year, 3 Tsigai, 4 Improved Valachian



V. Priemerné plemenné hodnoty samčej a samičej populácie plemena biela ušľachtilá podľa rokov narodenia

V. Average breeding values of male and female population of breed Large White by the birthyears


1Rok narodenia

2Priemerná plemenná hodnota

3Priemerný denný prírastok v poľnom teste v g

4Cenné mäsové časti v %

5Počet živonarodených v druhom a ďalších vrhoch (prasiatok/vrh)

6Samčia populácia

7Samičia populácia

6Samčia populácia

7Samičia populácia

6Samčia populácia

7Samičia populácia

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

-1

-1

0

2

6

9

9

12

17

20

-3

-2

-2

1

3

5

6

9

12

16

-1,51

-1,31

-1,12

-0,85

-0,59

-0,19

0,05

0,23

0,77

1,07

-1,77

-1,66

-1,58

-1,31

-0,98

-0,67

-0,33

-0,14

0,16

0,61

-0,07

-0,08

-0,06

-0,07

-0,02

0,10

0,16

0,19

0,27

0,36

-0,08

-0,09

-0,06

-0,04

0,00

0,04

0,07

0,11

0,16

0,25

1Birthyear, 2Average breeding value, 3Average daily gain in field test (g) , 4Valuable cuts (%), 5Number born alive in 2nd and later litters (piglets.litter-1), 6 Male population, 7Female population



VI. Odhadovaná priemerná mlieková úžitkovosť, celková produkcia mlieka, počet dojníc a produkcia dusíka do roku 2007

VI. Estimated average milk production, total milk production, dairy cows number and nitrogen production till 2007


1Ukazovateľ

2Variant

3Rok

2003

2004

2005

2006

2007

4Priemerná MÚ (kg)

I.

5170

5210

5250

5290

5340

II.


5250

5330

5410

5490

5Mlieko celkom (t)


1140000

1130000

1130000

1130000

1130000

6Priem. počet dojníc

I.

220500

216890

215238

213611

211610

II.


215238

212008

208872

205828

7Produkcia dusíka (t)

I.

22050

21689

21524

21361

21161

II.


21524

21201

20887

20583

1 Trait, 2 Variant, 3 Year, , 4 Average milk production (kg), 5 total milk production (t),

6 Average number of dairy cows, 7 Nitrogen production (t)




VII. Odhadovaná priemerná mlieková úžitkovosť, celková produkcia mlieka, počet bahníc a produkcia dusíka do roku 2007.

VII. Estimated average milk production, total milk production, ewes number and nitrogen production till 2007


1Ukazovateľ

2Variant

3Rok

2003

2004

2005

2006

2007

4Priemerná MÚ (l)

I.

94,6

97,1

99,6

102,1

104,6

II.


99,6

104,6

109,6

114,6

5Mlieko celkom (l)


11672000

11672000

11672000

11672000

11672000

6Priemerný počet bahníc

I.

123382

120206

117189

114319

111587

II.


117189

111587

106496

101850

7Produkcia dusíka (kg)

I.

1233820

1202060

1171890

1143190

1115870

II.


1171890

1115870

1064960

1018500

1 Trait, 2 Variant, 3 Year, , 4 Average milk production (l), 5, total milk production (l),

6 Average number of ewes , 7 Nitrogen production (kg)






VIII. Odhadovaný počet prasníc a produkcia dusíka do roku 2007

VIII. Estimated number of sows and nitrogen production till 2007



2003

2004

2005

2006

2007

1Variant A

2Variant B

1Variant A

2Variant B

1Variant A

2Variant B

1Variant A

2Variant B

3Počet prasníc (ks)

114 000

111 673

110 406

111 036

108 558

110 406

106 770

109 783

105 041

4Počet živonarodených na prasnicu a rok

17,32

17,42

17,62

17,52

17,92

17,62

18,22

17,72

18,52

5Počet odchovaných na prasnicu a rok

15,36

15,68

15,86

15,77

16,13

15,86

16,40

15,95

16,67

6Počet odstavčiat

1 751 040

1 751 040

1 751 040

1 751 040

1 751 040

1 751 040

1 751 040

1 751 040

1 751 040

7Produkcia jatočných ošípaných (tony živej hmotnosti)

182166

182 166

182 166

182 166

182 160

182 166

182 166

182 166

182 166

8Produkcia dusíka (t)

3 488

3 417

3 378

3 397

3 322

3 378

3 267

3 359

3 214

9Pokles produkcie dusíka (v %) oproti roku 2003

-

2,03

3,15

2,61

4,76

3,15

6,33

3,70

7,86

10Zníženie počtu prasníc v porovnaní s rokom 2003 (ks)

-

2327

3594

2964

5442

3594

7230

4217

8959

11Znížená produkcia dusíka z titulu zníženého počtu prasníc (t)1

-

71

110

91

166

110

221

129

274

1 Variant A, 2 Variant B, 3 Number of sows, 4Number of born alive per sow and year, 5 Number of reared piglets per sow and year, 6 Number of weaned piglets, 7 Production of slaugter pigs

(t of L.W.),8 Nitrogen production (ť), 9 Decline of nitrogen production (in %) compared with 2003, 10 Reduction of number of sows compared with 2003 (pcs), 11 Reduction of nitrogen production by virtue of reduction of number of sows



12






Tags: celkovú produkciu, nižšiu celkovú, celkovú, genetického, produkčných, produkciu, ukazovateľov, vplyv, zlepšenia, dusíka