|
Slovenčina a čeština patria do skupiny západoslovanských jazykov a vo všeobecnosti sú si veľmi podobné, no môžeme nájsť aj viaceré rozdiely.
|
|
1. Prečítajte si potichu text. Karel
Čapek - Válka s mloky (Zdroj: http://www.ctenarskydenik.unas.cz/index.php?autdilo14=capek)
2. Pracujte s textom. Preložte text do slovenského jazyka.
|
|
3. Pracujte vo dvojiciach. Vyhľadajte v texte a vypíšte odlišnosti českého jazyka oproti slovenčine v hláskosloví, tvarosloví a slovnej zásobe. Uveďte aj príklady. V prípade potreby si pomôžte Pravidlami slovenského pravopisu.
Hláskoslovie a výslovnosť: 1., 2. Zapíšte do Vennovho diagramu spoločné a odlišné znaky hláskoslovia slovenského a českého jazyka
slovenský jazyk spoločné hlásky český jazyk
3. Skupina „aj“ sa v češtine vyskytuje v podobe: (sj – vajce,– čj .................. )
4. Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie v tvorení – odvodzovaní slov i v tvorení tvarov. Vytvorte dané tvary v češtine: k - c/č: ruka - ............... (N pl.), matka .................... (privlastňovacie príd. meno- čí?) h - z: mnoho ........................ (príd. meno), noha ......................... (L sg.) ch - š: ropucha ................ (privlastňovacie príd. meno – čí?), macocha ..................... (privlastňovacie príd. meno – čí?) d, t, n - ď, ť, ň: mladý, zlatý, pěkný .................................................................... (N. pl)
5. Platí v češtine rytmické krátenie?
6. Dodržuje sa v češtine dôsledne spodobovanie spoluhlások? Pr.: Píše a vyslovuje sa seznámit, se strany, složiti, k moři, s mým otcem... Niekedy je aj dvojaká výslovnosť, napr. v slove nashledanou – vyslovujeme naschledanou alebo nazhledanou.
Tvaroslovie a skladba českého jazyka:
1. Používa sa v češtine bežne vokatív? Pr.: pane učiteli, paní doktorko, Evo.
2. Vyskytujú sa často dvojtvary? Pr.: mužovi/muži, bratrovi/bratru.
3. Majú slovesá veľa dvojtvarov? Pr.:bydlet/bydlit, píšu/píši.
Z gramatiky: V 1. osobe singuláru sú prípony –m, -u, -i: vidím, vedu, kryji. V 3. osobe plurálu sú prípony –ou, -í: vedou, rozumějí, znějí. V tvare minulého času sa nevkladá –o-: sedl, nesl.
4. čeština má niektoré odlišné väzby tam, kde slovenčina používa priamu väzbu s akuzatívom: dosiahnuť niečo - ................................................. (doplňte českú väzbu).
5. Je pravda, že čeština častejšie používa trpné príčastie nedokonavých slovies? Pr.: Tato kniha je čtena.
Slovná zásoba:
1. Niektoré české slová sú veľmi odlišné od slovenčiny – uveďte príklady:
2. Niektoré cudzie slová majú v češtine iný rod alebo iný pravopis – doplňte slovenský tvar varianta /čj/ - .................../sj/, teze /čj/ - .............. /sj/, foném /čj/ - ................/sj/, tým /čj/ - ................... /sj/.
|
Riešenie:
1. čeština má tieto osobitné hlásky a písmená:
ř – řeč, čtyři, hořský,
ou – soud, nesou, pouť,
ě – po d, t, n, p, b, m, v: děti, těsto, někdo, věc, město, země, běží,
ů – můj, dům, stůl.
2. V češtine nie sú tieto hlásky, ktoré má slovenčina:
ä – v češtine je ě alebo a: pět, hříbě, maso,
ia – v češtine je á/í: žák, pátý, ulicím,
ie – v češtine je é/í: polévka, mléko, vím,
iu – v češtine je í: cizí paní,
ô – v češtine je ů/o: půda, můj, osmý,
ľ – češtine je l: lidé, spisovatel, sůl,
ĺ – v češtine je lou: sloup, tlouci, hloubit,
ŕ – v češtine je r: vršek, vrba, vrtat,
dz – v češtine je z: mez, házet, hovězí,
dž – v češtine je z: sází, hází.
3. Skupina „aj“ je v češtine „ej“: vejce, nejlepší, dej.
4. Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie v tvorení – odvodzovaní slov i v tvorení tvarov:
k - c/č: ruce, matčin,
h - z: mnozí, na noze,
ch - š: ropušin, macešin,
d, t, n - ď, ť, ň: mladí, zlatí, pěkní.
5. V češtine neplatí rytmické krátenie, často nasledujú dve aj tri dĺžky za sebou: dávám, bílý, zpívaní, povstání.
6. Spodobovanie spoluhlások nie je v češtine také dôsledné ako v slovenčine – píše a vyslovuje sa seznámit, se strany, složiti, k moři, s mým otcem... Niekedy je aj dvojaká výslovnosť, napr. v slove nashledanou – vyslovujeme naschledanou alebo nazhledanou.
Tvaroslovie a skladba
1. V češtine sa bežne používa vokatív – piaty pád: pane učiteli, paní doktorko, Evo.
2. Častejšie sú dvojtvary: mužovi/muži, bratrovi/bratru, najmä v spojeniach gramaticky rovnakých slov: panu učiteli.
3. Slovesá majú veľa dvojtvarov, napr.: bydlet/bydlit, píšu/píši. V 1. osobe singuláru sú prípony –m, -u, -i: vidím, vedu, kryji. V 3. osobe plurálu sú prípony –ou, -í: vedou, rozumějí, znějí. V tvare minulého času sa nevkladá –o-: sedl, nesl.
4. čeština má niektoré odlišné väzby tam, kde slovenčina používa priamu väzbu s akuzatívom: dosáhnout něčeho – dosiahnuť niečo.
5. Čeština častejšie používa trpné príčastie nedokonavých slovies: Tato kniha je čtena.
Slovná zásoba
1. Niektoré české slová sú veľmi odlišné od slovenčiny: vesnice, venkov, prý, teď, kopřiva, polštář, čáp, řezník, rampouch, velbloud, kos,...
2. Niektoré cudzie slová majú v češtine iný rod alebo iný pravopis: varianta /čj/ - variant /sj/, teze /čj/ - téza /sj/, foném /čj/ - fonéma /sj/, tým /čj/ - tím /sj.
(Zdroj: http://referaty.atlas.sk/slovencina-a-cestina/gramatika/35841/?print=1)
Tags: jazyk –, český jazyk, jazyk, slovenský, český, porovnanie, slovenčina