81 PRÍLOHA PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE VÝCHODISKOM PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA

Príloha k Nariadeniu Vlády č 2008 z z Zoznam
Príloha č 4 Ministerstvo Financií sr Odbor Štátnej Pomoci
Príloha č14 Prehľad Prechodných Období a Výnimiek v Rámci

8 8.1 Príloha - Projektové vyučovanie

Východiskom projektového vyučovania je projekt. W.J. Killpatrik, tvorca myšlienky projektového vyučovania, ešte začiatkom 20. storočia projekt charakterizoval (Valenta, 1993) ako jasne navrhnutú úlohu, ktorú je možné predložiť žiakom tak, aby sa im zdala životne dôležitou, aby sa približovala skutočnej činnosti dospelých, čím zdôraznil praktický a utilitárny charakter projektu. Žanta (1934) uvádza, že projekt je účelne organizovaný súhrn myšlienok zoskupených okolo dôležitého strediska praktického poznania smerujúceho k určitému cieľu. Ďalší autori (Skalková 1995; Kožuchová a kol. 1997) zdôrazňujú skúsenostnú stránku projektového vyučovania. Vychádzajú z presvedčenia, že v dieťati sa prebúdza prirodzený záujem o poznanie práve v kontakte s reálnou životnou situáciou, ktorá mu je blízka. V tradičnom vyučovaní si žiaci najskôr osvojujú vedomosti, až potom sa hľadá ich uplatnenie v praxi. V projektovom vyučovaní si žiaci vedomosti osvojujú spontánne v procese činnosti. Zástancovia projektového vyučovania sú toho názoru, že nie je možné od seba oddeliť poznanie a činnosť, prácu rúk a prácu hlavy. Tieto procesy prebiehajú súčasne a sú neoddeliteľné.

Základné črty projektového vyučovania

V porovnaní s tradičným vyučovaním má projektové vyučovanie mnoho odlišností. Základné črty projektového vyučovania sme sa pokúsili vyjadriť v nasledujúcej schéme (obr. 3):

Aktuálna situácia
Koncentrácia na tému
Bádateľsko-výskumný charakter
Interdisciplinarita
Tímová realizácia
Orientácia na produkt
Prezentácia výsledkov
Zodpovednosť žiaka za učenie

Záujem
Sebarealizácia
Aktívna participácia
Sebaregulácia
Argumentácia
Radosť

81 PRÍLOHA PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE VÝCHODISKOM PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA

Obr. 3: Základné črty projektového vyučovania a vzťah k rozvoju osobnosti žiaka

V triede dochádza veľmi často k mimoriadnym udalostiam, ktoré sú pre najmladších žiakov veľmi dôležité (napr. spolužiak mal dopravnú nehodu, pred školou vyrúbali okrasný ker a pod). Učiteľ môže túto udalosť obísť, môže na ňu krátko reagovať, alebo sa jej rozhodne systematickejšie venovať pozornosť. Projektové vyučovanie vychádza z aktuálnej situácie v zmysle „teraz a tu“. V projektoch prichádza šanca vyrovnať sa s reálnymi problémami v rozsahu, aký si žiaci želajú.

Kameňom úrazu tradičnej školy je veľké množstvo učebnej látky, ktorú musí učiteľ so žiakmi „prebrať“. Nie vždy ide o podstatné informácie a mnohé z nich nemajú dostatočný vzťah k svetu žiaka. Základnou myšlienkou projektového vyučovania je koncentrácia učiva, mnohotvárnosť a maximálne využívanie medzipredmetových vzťahov. Základným momentom projektového učenia je téma, ktorej nosnosť a šírku predurčuje projekt, ku ktorému žiaci pristupujú z rôznych pohľadov. Téma funguje ako kostra pre organizáciu myšlienok, materiálov a činností tak pre učiteľa ako aj pre žiaka. Koncentráciou učiva sa žiak upriamuje na vedomosti, ktoré majú dostatočný vzťah k jeho svetu. Zabraňuje sa tomu, aby sa poznanie rozpadlo do rôznych oblastí.

Projektové vyučovanie poskytuje možnosti pre experimentálnu a bádateľskú činnosť. Kognitívnym zámerom projektového vyučovania je podnietiť žiaka k tvorbe množstva nápadov, hľadať odpoveď na množstvo otázok, riešiť problémy. Ide tu o to, aby žiak aktívne spracúval podnety prírodného a sociálneho prostredia do svojho poznania. Na základe vlastnej aktivity odhaľoval vzťahy a pravidlá. Učiteľ si je vedomý, že predpoklady žiakov mladšieho školského veku sú iné ako u dospelých a nie vždy totožné so skutočnosťou, preto by mal počítať s prirodzeným detským myslením a akceptovať aj omyly, ktoré žiaci robia na ceste poznania. Experiment predpokladá robiť aj chyby. Žiak má teda právo objavovať nové s možnosťou omylu. Dôležité je to, aby žiak vedel, že za omyl tohto druhu nebude negatívne hodnotený. Bádateľská činnosť sa u žiakov mladšieho školského veku teší veľkej obľube, pretože im umožňuje pracovať samostatne, tvorivo a vlastným tempom.

Ďalším charakteristickým znakom projektového vyučovania je interdisciplinarita. Projekty svojou podstatou ponúkajú celistvé poznanie, sú teda i hodnotným prostriedkom prekonania izolácie informácií v jednotlivých predmetoch. Napríklad téma „Naše mesto“ môže byť prebratá z uhla pohľadu pracovného vyučovania, vlastivedy, materinského jazyka, ekológie, matematiky, výtvarnej výchovy i iných prístupov. V projekte sa môžu prepojiť a vzájomne obohatiť disciplíny, ktoré boli tradične považované za oddelené a vzájomne vzdialené – napríklad umelecké a prírodovedné oblasti.

Pokiaľ majú žiaci profitovať z projektu, musí byť v ňom začlenená požiadavka tímového úsilia. Projektové vyučovanie znamená prirodzené prepojenie činnosti detí do zmysluplnej tímovej práce. Projekty ponúkajú vhodné prostredie pre tréning tímovej práce. Spolupráca znamená pracovať spoločne pre spoločný cieľ. Ide o základnú životnú zručnosť. Takmer neexistuje zamestnanie, kde by sa nevyžadovala kooperatívna práca. Zamestnanci musia stále viac o pracovných problémoch rozhodovať spoločne. Podľa viacerých autorov spĺňa tímová práca aj ďalšie ciele:

pomáha žiakom rozvíjať schopnosť pracovať v tíme, ktorá je veľmi dôležitá pre úspech v živote,
zlepšuje spracovanie informácií,
slúži ako prostriedok pre vykonanie určitej činnosti, pokiaľ je pre túto činnosť najvhodnejšia.

Charakteristickým znakom projektového vyučovania je orientácia na produkt. Už bolo povedané, že projekt je zameraný na bežné problémy života. V bežnom živote prináša práca spravidla produkt. Aj projektové vyučovanie vyžaduje dokumentáciu priebehu i výsledku učenia, jeho prezentáciu pre školu i mimo školy (záznamy, nástenky, modely, portfóliá, nástroje, výrobné predmety a pod.).

Ďalším charakteristickým znakom projektového vyučovania je verejná prezentácia výrobkov spojená s argumentáciou. Robí sa pred triedou, žiakmi a učiteľmi iných tried, celou školou, rodičmi, ale aj verejnosťou. Na prezentáciu bývajú pozvaní tí, ktorých sa problematika riešená v projekte bezprostredne dotýka. V tradičnej pedagogike sa zanedbáva rozvoj hodnotiaceho myslenia žiakov, projektové vyučovanie je postavené práve na tomto hodnotení. Podľa M. Zelinovej a M. Zelinu (Kolláriková a kol., 1997) je hodnotiace myslenie trénovateľnou psychickou funkciou, ktorá sa dá programovo rozvíjať. Tvrdia, že hodnotiace myslenie má svoju postupnosť a navrhujú ho rozvíjať v tejto postupnosti:

a) reflexívne hodnotenie – hodnotenie na základe celkového dojmu,

kriteriálne hodnotenie – učíme žiakov tvoriť a používať kritériá,
v ďalšej etape učíme žiakov posudzovať závažnosť jednotlivých kritérií,
v poslednej etape učíme žiakov diskutovať, argumentovať o splnení týchto kritérií.

Charakteristickým znakom projektového vyučovania je skutočnosť, že za výsledok učenia preberá zodpovednosť žiak. Je na ňom, kde a aké informácie vyhľadá, ako ich využije v procese riešenia a k akým záverom dospeje. Nejde o náhodné získavanie náhodných skúseností, ale o ich premyslenie, spracovanie a hodnotenie.

V praxi realizované projektové vyučovanie môže mať rozsah od niekoľkých hodín až po niekoľko dní, či týždňov. Menšie projekty sa realizujú v rámci jednotlivých predmetov, širšie projekty bývajú nadpredmetové. Vždy sa ale prejavuje snaha spojiť obsah projektov s praktickým životom.

Etapy projektového vyučovania

Skalková (2008) uvádza tento postup projektového vyučovania:

Podnet - voľba situácie, ktorá pre žiakov predstavuje skutočný problém. V tejto fáze projektového vyučovania je dôležité, aby si učiteľ ujasnil cieľ (tému a podtémy v dostatočnom množstve, aby si žiaci mali z čoho vyberať). Zvolená téma by pre žiakov mala predstavovať skutočný problém. Mali by to byť situácie, ktoré vychádzajú zo sociálneho a životného prostredia žiakov. Môže sa jednať o problémy, ktoré si žiaci sami zvolia a prejavujú o nich intenzívny záujem. Učitelia tiež môžu vychádzať zo vzdelávacích programov (štátneho, resp. školského), môžu hľadať väzbu na jednotlivé oblasti vzdelávania, či už v rámci jednotlivých vyučovacích predmetov alebo prierezových tém.
Plánovanie – diskusia nad plánom riešenia zvoleného problému. V tejto etape je dôležitou úlohou učiteľa podnietiť diskusiu všetkých žiakov tak, aby mali možnosť vyjadriť svoj vlastný názor, svoju predstavu a mohli prejaviť vlastnú iniciatívu pri realizácii projektu. Ďalej učiteľ prediskutuje so žiakmi plán riešenia daného problému. Žiaci potom spoločne formulujú otázky (podtémy), ktoré budú riešiť. Spoločne s učiteľom sa dohodnú na podobe výsledku (napr. výstava, referát, dokumentácia). Vhodné je potom výsledný plán riešenia projektu nechať v triede na viditeľnom mieste (napr. formou plagátu). Dôležité je tiež naplánovať organizáciu projektu, jeho dĺžku, rozdelenie rol v skupinách, formy výstupu a pod.
Realizácia - rozvíjajú sa činnosti vyžadujúce riešenie tohto problému. Skupiny či jednotlivci sa venujú riešeniu svojich úloh, rozvíjajú sa aktivity a činnosti, ktoré vedú k riešeniu samotných problémov. Žiaci sú samostatní, aktívne spolupracujú v skupinách. Všetkým žiakom by malo byť jasné, kto, čo a ako urobí. V tejto fáze žiaci pracujú so zdrojmi informácií, zbierajú materiál, pracujú na produktoch rôzneho druhu.
Prezentácia - zverejnenie výsledkov - záver projektu. Skupiny žiakov prezentujú výsledky svojej práce pred triedou, rodičmi alebo inými účastníkmi podľa témy projektu. Nejde tu len o ukážku hotových produktov, ale o ich prezentovanie (propagovanie). V počiatočnej fáze by mal učiteľ určiť body, čo by mala prezentácia obsahovať (napr. ako sme postupovali pri rozdelení rolí v skupine, kto sa na čom podieľal, ako sme úlohu zvládli, aké boli ťažkosti pri realizácii projektu, na čo sme mimoriadne hrdí a pod.). Aby prezentácia nebola len jednorazovým aktom, žiaci môžu svoje produkty umiestniť na viditeľnom mieste triedy, školy, internetovej stránke a pod.

Postavenie učiteľa v projektovom vyučovaní

Učiteľ má tri hlavné funkcie:

- usmerňujúcu,

konzultačnú,

- hodnotiacu.

Postavenie žiakov v projektovom vyučovaní

Žiaci sú v projektovom vyučovaní:

plánovačmi a organizátormi činností (podľa vybranej podtémy),
organizátormi fungovania skupiny,
tvorcami produktu,
prezentátormi výsledkov riešení svojich úloh,
oponentmi,
hodnotiteľmi,
zodpovední za proces učenia.

Učiteľ má pripraviť projektové vyučovanie tak, aby u žiakov rozvíjal:

- kritické myslenie,

- kooperatívne rozhodovanie,

- učenie sa multidisciplinárnym prístupom,

- zmysluplnosť učenia – využívanie poznatkov pri riešení spoločných projektov,

- záujem identifikovať problémy a spoločné úsilie hľadať a navrhovať ich riešenia.

Druhy projektov

Poznáme rôzne druhy projektov. Spravidla ich môžeme charakterizovať:

podľa šírky zamerania

jednopredmetový – téma je v rámci jedného vyučovacieho predmetu (napr. ľudské obydlia, plagát, poviedka, štatistika sledovania televízie, pozvánka),
viacpredmetový – téma sa prekrýva s viacerými predmetmi – Pracovné vyučovanie, Vlastiveda, Prírodoveda, Dopravná výchova (napr. škola a okolie, životné prostredie).

podľa veľkosti riešiteľského kolektívu

individuálne – riešiteľom projektu je žiak (napr. darček pre mamičku),
skupinové – skupina žiakov rieši svoj projekt; Žiaci môžu pracovať vo dvojiciach alebo v 3-6 členných skupinách (napr. čím kúriť v dome, vnútro žehličky),
triedne – trieda ako celok rieši jeden spoločný projekt; V rámci triedy môžu vzniknúť menšie skupiny, ktoré riešia čiastkové problémy. Je potrebné dôsledne koordinovať prácu skupín a priebežne „skladať“ celkový výtvor (napr. zber druhotných surovín, triedenie odpadu, zber bylín a pod.).
školské – do projektu je zapojených niekoľko tried a spravidla aj niekoľko učiteľov; O týchto projektoch by malo vedieť i vedenie školy, pričom organizácia je náročnejšia (napr. mapovanie nebezpečných miest na ceste do školy, školský časopis, starostlivosť o park pred školou a pod.).
medziškolské – projektu sa zúčastňuje niekoľko škôl; Pre komunikáciu medzi školami sa používa elektronická pošta. Vhodnými sa javia družobné školy, najlepšie z rôznych častí mesta alebo rôznych častí republiky (napr. ochrana vzácnych pamiatok v regióne, čo vieme o našich priateľoch a pod.).
medzinárodné – projekt riešia žiaci z rôznych krajín sveta; Môžu to byť žiaci dvoch spolupracujúcich škôl, potom je to obdoba medziškolských projektov, alebo je vypísaná téma projektu a k jeho riešeniu sa pripojí ktorákoľvek škola (napr. ako ochrániť Dunaj pred znečisťovaním; ako zabrániť detským úrazom na cestách a pod.).

podľa spôsobu spracovania

jednorazový krátkodobý – žiaci si vyberú podtému a ihneď pracujú na projekte až do jeho vyhodnotenia,
jednorazový dlhodobejší – žiaci dostanú úlohu a na projekte pracujú dlhšiu dobu; učiteľ určí termín, kedy budú produkty vyhodnocovať,
riadený po krokoch – projekt je dlhodobý, žiaci získavajú poznatky po častiach a na základe toho spracujú časť projektu; Po získaní ďalších poznatkoch spracovávajú ďalšiu časť projektu (napr. oprava bicykla, výroba pomôcok na elektrotehniku a pod.).

Pozitíva a negatíva projektového vyučovania

V súvislosti s uplatňovaním projektovej metódy (v praxi sa častejšie využíva názov projektové vyučovanie) sa veľmi často hovorí o jej výhodách a nevýhodách. Je nesporné, že táto metóda má množstvo výhod, ale pre jej nevýhody nie je možné projektovú metódu využívať sústavne. Jej najčastejšie pozitíva a negatíva:

POZITÍVA PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA

NEGATÍVA PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA

- žiaci dostávajú súhrnné poznatky bez fragmentácie, na určitý jav sa dívajú očami cez prizmu viacerých predmetov (snaha prepojiť vyučovanie so životnou realitou)

- žiaci majú možnosť pracovať v tíme, učia sa vzájomne si pomáhať, rešpektovať názor iných, vyjadriť svoj názor; rozvíja sa ich pocit zodpovednosti

- žiaka výrazne aktivizuje a motivuje k učeniu silnejšou vnútornou motiváciou, si lepšie osvoja poznatky

- rozvíja žiaduce pracovné a študijné návyky

- aby bol projekt úspešný, musí byť zo strany učiteľa dobre pripravený = náročný na prípravu učiteľa

- neposkytuje dostatok času a priestoru na precvičovanie získaných poznatkov (žiaci, môžu prejsť na príjemnejšiu fázu projektu)

- náročné na čas

- rad učiteľov môže realizovať projektové vyučovanie nie veľmi kvalitne

- projektové vyučovanie nezabezpečuje systematickosť vzdelávania, čo môže zanechávať veľké medzery vo vedomostiach žiakov (pri neúčelnom využívaní projektového vyučovania učiteľom)

Ukážka projektového vyučovania

Papiernikova krajina! (Krajcarová, J. a kol. – študenti PdF UK v Bratislave štud. programu UPV v šk. r. 2009/2010 - upravená verzia)

Ročník: 4.

Projekt zahŕňa predmety: Pracovné vyučovanie a Výtvarnú výchovu

Tematický celok: Papier a kartón

Učivo: Pracujeme s kartónom

Téma: - Papiernikova krajina! – výroba „papiernika“, jeho sveta z použitých škatúľ

Predpokladaná dĺžka projektu: dvojhodinový kooperatívny projekt (integrácia s výtvarnou výchovou)

Kognitívne ciele

vedieť vyhľadať informácie na internete, v knihách,
vedieť určiť základné rozdiely medzi papierom a kartónom,
poznať minimálne dva druhy kartónu,
vedieť využiť v praxi nové poznatky o kartóne.

Psychomotorické ciele

pracovať s kartónom (skladať, rozkladať, strihať, dierkovať, lepiť, kresliť),
používať vhodné pracovné nástroje a pomôcky pri práci s kartónom (nožnice, dierkovač),
vedieť udržať hygienu a poriadok na pracovnom mieste.

Afektívne ciele

niesť zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce,
vedieť spolupracovať s ostatnými žiakmi v skupine.

Vyučovacie metódy: - projektové vyučovanie,

- slovné - vysvetľovanie, rozhovor,

- praktické - práca s kartónom.

Pracovné pomôcky

Pomôcky: väčšie množstvo škatúľ, ktoré si žiaci nazbierali počas týždňa, lepidlo, nožnice, papier, pastelky, farby (podľa potreby), povrázok, lepiaca páska, knihy, internet, baliaci papier, fixky

Organizačná forma: skupinová práca na projekte

Význam projektu: Zhrnúť poznatky o papieri a kartóne. Získať pracovné zručnosti pri práci s kartónom. Uplatniť pri tom predstavivosť a fantáziu. Dodržiavať zásady bezpečnej práce s pracovnými nástrojmi. Uvedomiť si rozdiel medzi papierom a kartónom, uvedomiť si, prečo balíme niektoré potraviny do škatúľ. Žiaci zistia, kde všade sa môžeme stretnúť s kartónom, na čo ho používame. Zistia, v čom sa kartón odlišuje od papiera, na čo sa dajú využiť staré škatule a uvedomujú si skutočnosť, že škatúľ spotrebujeme veľa, a preto ich veľa ostáva ako odpad.

Výstup: Žiaci majú za úlohu počas týždňa nazbierať čo najviac škatúľ z kartónu.

všimnúť si, čo všetko je balené do kartónových škatúľ,
výroba postavičky „Papiernik“ z kartónu (pozri motiváciu), mesta, dopravných prostriedkov, Papiernikovu rodinu, Papiernikovu izbu, dom,
výroba plagátu,
výroba knihy z nazbieraných informácií (využitie kartónu).

81 PRÍLOHA PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE VÝCHODISKOM PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA

Plánovanie projektového vyučovania

• rozdelenie žiakov do skupín (4 – 5 žiakov v skupine),

• vytváranie podtém k hlavnej téme, podtém máme mať viac, aby si žiaci mohli vybrať,

• vyhľadávanie informácií a zaujímavostí o kartóne - výroba, použitie (žiaci majú k dispozícii encyklopédie, knihy, internet, učebnice, informácie si môžu zistiť aj doma od rodičov, využijú ich pri projektoch i záverečnom spracovaní knihy,

• na baliaci papier si žiaci prichystajú návrh - plagát, na ktorý si spíšu všetky pomôcky, ktoré budú na realizácii projektu potrebovať - tento plagát bude potom súčasťou záverečnej prezentácie,

• vlastná realizácia - žiaci pracujú v skupinách, dohodnú sa na postupe a rozdelia úlohy,

• výroba knihy o kartóne - záznamový denník - z papiera a lepenky - zaznamenajú tam informácie, ktoré našli o kartóne, priebeh realizácie projektu,

• záverečná prezentácia - každá skupina svoj projekt prezentuje prostredníctvom plagátu, kde majú zaznamenané poznatky o kartóne, kde je spôsob realizácie ich podtémy na projekte,

• prezentácia môže prebehnúť v rámci triedy pred spolužiakmi, ale aj pred rodičmi.

Hodnotenie projektu

Hodnotenie skupín navzájom - čo sa žiakom páčilo na výrobku iných skupín (ocenenie originality nápadu, technicky dokonalého produktu, pestrosť materiálov...).
Hodnotenie jednotlivca - ako sa mu pracovalo v skupine, aké problémy nastali, čo sa nové naučil. Podmienky hodnotenia je potrebné oznámiť vždy pred začiatkom projektu.
Hodnotenie učiteľa – učiteľ zhodnotí prácu žiakov, ich pokrok v učení a ich spoluprácu. Ostatní žiaci ho môžu doplniť, môžu navrhnúť iné riešenie.

81 PRÍLOHA PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE VÝCHODISKOM PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA

Postup pri realizácii projektového vyučovania

voľba témy – téma „Papiernikova krajina“ má nadviazať na predchádzajúce hodiny prác s kartónom (skúmanie vlastností papiera a kartónu). Námet činnosti vyplýva z motivácie, ktorá začala už pred týždňom (žiaci celý týždeň zbierali škatule a nosili ich do školy). Žiak pozná, ako sa dajú predmety z bežného života (škatule) využiť k tvorivej činnosti. Motivácia - vyrobte si krajinu, kde žije náš kamarát Papiernik tak, aby ste použili škatule, ktoré ste si počas týždňa nazbierali.
Žiaci vytvoria skupiny na základe žrebovania, každá skupina si môže svoju podtému vybrať, ak budú mať záujem o jednu podtému dve skupiny, vyberá sa žrebovaním.
plánovánie – žiaci sú rozdelení do skupín, učiteľ im vysvetlí, čo bude ich úlohou.
Žiaci vyjadrujú svoje nápady, diskutujú o nich s učiteľom. Učiteľ im oznámi čas, ktorý na projekt majú i spôsob hodnotenia. Učiteľ žiakov poučí o bezpečnosti pri práci s nástrojmi - ostré predmety si požičiavajú od učiteľa.
Najskôr žiaci vyhľadajú všetky potrebné informácie o kartóne (knihy, encyklopédie, internet) a zapíšu si ich. Potom spoločne vypracujú podrobný plán projektu na baliaci papier. Zvolia si pomôcky, ktoré budú potrebovať. Rozdelia si úlohy, kto čo bude vykonávať. Žiaci majú pomocou kartónových škatúľ vymyslieť a zostaviť postavičku "Papiernika" a jeho mesto, dom, rodinu a izbu. Môžu použiť aj iný druh kartónu alebo papiera, ktorý už poznajú z predchádzajúcich hodín - uvedomia si rozdiel medzi papierom a kartónom. Priebeh činnosti a postup zaznamenajú na osobitné papieriky, ktoré budú predstavovať ich budúcu knihu. Závisí od každej skupiny, ako si prácu rozdelí - písať knihu môže 1 - 2 žiaci alebo všetci na záver.
realizácia projektu – žiaci si zhromaždia svoj materiál, ktorý počas uplynulého týždňa nazbierali. Zistia, že veľa výrobkov, ktoré kupujeme, je chránených obalom z kartónu. Nachystajú si také pomôcky, ktoré budú potrebovať k realizácii a začnú zostavovať "sochu", model podľa svojho plánu. Dohovárajú sa na vykonávaných krokoch, rozdelia si prácu v skupine. Žiaci pri realizácii projektu môžu zvoliť rôzne techniky - záleží na každej skupine, či škatule oblepí papierom, alebo ich pomaľuje. Rozhodnutie je potrebné ponechať na žiakov. Aj objekty môžu byť rôzne veľké. Premyslia si, ako majú svoj projekt predstaviť. Môžu „Papiernikovi“ vymyslieť meno, do projektu zakomponovať rôzne prvky.

Ďalšia časť projektu je výroba knihy - záznamového denníka s využitím kartónu. Záleží na samotnej predstavivosti žiakov. Na zviazanie môžu použiť špagát, alebo ju dať do „rýchloviazača“. S narezaním kartónu môže pomôcť učiteľ. Kniha by mala mať názov i autorov. Do knihy zaznamenávajú všetky zaujímavosti a informácie, ktoré o kartóne zistili.

4. prezentácia – každá skupina predstaví svoj produkt originálnym spôsobom. Mali by ostatných oboznámiť so základnými informáciami svojho projektu, a tiež využiť zaujímavosti, ktoré si našli v literatúre. Spravidla žiaci svoj produkt neprezentujú pred lavicami, ale na mieste, kde ho vytvorili. Ostatní žiaci obklopia prezentujúcu skupinu. Aby bolo jasné, kto projekt prezentuje, prezentujúci žiaci sedia spravidla okolo projektu, ostatní stoja okolo, počúvajú prezentujúcich a na záver im kladú otázky. Zoznámenie sa s postavou „Papiernika“ môže prebehnúť prostredníctvom dramatizácie alebo formou reklamy, napr.:

81 PRÍLOHA PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE VÝCHODISKOM PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA

Ďalej môžu vymyslieť slogan a pod. Súčasťou prezentácie je plagát, na ktorom je zaznamenaný plán projektu. Žiaci povedia, či podľa neho postupovali a čo počas práce zmenili. Predstavia aj knihu, ktorú vypracovali, zdôvodnia, prečo a kde kartón použili. Ostatní môžu do nej nahliadnuť. Každá skupina má priestor na prezentáciu, obhajovať prácu môžu pred triedou, školou alebo rodičmi.
Individuálne vyrábané časti spojíme v jeden celok a vznikne projekt z názvom PAPIERNIKOVA KRAJINA. Nájdeme miesto, kde objekty vystavíme, pripojíme k nim aj plagáty a knihy, do ktorých môžu ostatní žiaci kedykoľvek nahliadnuť, prípadne vyhľadať si nejakú zaujímavosť pre ich prácu.

5. hodnotenie – môže sa zčasti uskutočniť už počas prezentácie, keď sú žiakom kladené otázky typu: „Ako ste si prácu v skupine rozdelili?“, „Mali ste možnosť vyjadriť vlastný názor?“. Ostatní žiaci sa môžu vyjadriť, čo je na ich projekte originálne a pod.

Ďalej hodnotenie môže prebiehať formou hlasovania. Každý žiak si zoberie toľko lístočkov, koľko je kritérií hodnotenia a svoj lístoček priloží k tomu projektu, ktorý podľa neho najviac spĺňa požadované kritérium. Napr. žiak dá lístoček k tomu projektu, ktorý sa mu vidí najoriginálnejší, ďalší lístoček dá k projektu, ktorý je napr. technicky najdokonalejší, ďalší k výrobku, kde sa mu najviac páčila prezentácia... Každá skupina má lístočky inej farby a z pochopiteľných dôvodov nehodnotia výrobok svojej skupiny. Tak sa na konci môže stať, že je niekoľko najlepších projektov, ale každý vyniká v niečom inom. Učiteľ prácu hodnotí aj priebežne a na záver urobí celkové hodnotenie. Zhrnie pozitíva a navrhne, ako ich spracovať tak, aby boli žiaci ešte úspešnejší.

Záver

Projektové vyučovanie sa od 70. Rokov stalo trvalou súčasťou inovačného úsilia na školách. Projektovým vyučovaním sa usilujeme prekonať nedostatky tradičného vyučovania ako izolovanosť vedomostí a ich odtrhnutie od životnej praxe, pamäťové učenie, nízku motiváciu žiakov a pod. Nekladieme si za cieľ nahradiť bežné vyučovanie projektovým vyučovaním. Skôr nám ide o to, aby sa projektové vyučovanie stalo vhodným doplnkom progresívnych vyučovacích postupov.

Literatúra:

Černá, K.1999. Projektové vyučovanie na 1. stupni ZŠ. Rigorózna práca. Bratislava: PdF UK.

Farkas-Teekens, H. a kol. 1993. Vyučovanie – umenie a znalosť. Amsterdam: IPABO.

Kolláriková, Z. a kol. 1997. Rozvoj kritického myslenia na ZŠ. Bratislava: IUVENTA.

Kožuchová, M. a kol.1997. Fenomén techniky vo výchove a vzdelávaní v ZŠ. Bratislava: UK 1997.

Kožuchová, M. – Vargová, M. 1997/98. Projektové vyučovanie na 1. stupni ZŠ. Naša škola, č. 10, s. 17 – 19.

Skálková, J. 1995. Za novou kvalitu vyučování. Brno: Paido.

Skalková, J. 2008. Obecná didaktika. Praha: Grada. ISBN 078-80-247-1821

Valenta, J. 1993. Pohledy – projektová metoda ve škole i za školou. Praha: Ipos Artama.

Žanta, R.1934. Projektová metoda. Praha.

Tags: projektové vyučovanie, 1997/98. projektové, projektové, vyučovanie, východiskom, príloha, vyučovania, projektového